Zákony Zlatého Veku – Géniokracia
Žijeme v novej dobe, na začiatku Zlatého veku. Je načase zobudiť sa a úplne zmeniť myslenie a pohľad na veci okolo nás. Spoločnosť, ekonomika, výchova, vzdelávanie … V týchto i mnohých ďalších oblastiach stále fungujú zastaralé princípy a názory, ktoré, ak sa nič nezmení, privedú skôr či neskôr ľudstvo k zániku.
Vraví sa, že Titanic sa potápa a my sa snažíme na lodi vymeniť nábytok. No pravdou je že nestačí len prestúpiť do záchranného člna či na inú loď, je načase úplne zmeniť dopravný prostriedok….
Vládnuť znamená predvídať
Zamyslime sa na chvíľu nad históriou a rozoberme si aké typy vlád tu boli.
Najprv to boli tí fyzicky najsilnejší, ktorí svojou silou nútili ostatných podrobiť sa ich vôli. Vďaka svojej fyzickej sile si nakradli majetok a bohatstvo. Ich deti zdedili tento majetok, a tak právo najsilnejšieho bolo nahradené právom najbohatšieho.
A ako títo boháči vládli, zariadili si to tak, aby si mohli osvojiť aj vedomosti, a to prostredníctvom objavov, ktoré svetu priniesli najinteligentnejší ľudia.
Potom sa snažili zabrániť voľnému prístupu k týmto objavom, s cieľom utvoriť vládu výlučne tých, ktorí mali vedomosti. Nato títo ľudia, utajujúci vedomosti, vyhlásili, že sú dedične nadradení, a následne začali svojich „poddaných“ vykorisťovať, utláčať a týrať. Prostý ľud napokon týchto vládcov zvrhol, a demokraticky si zvolil iných ľudí s vedomosťami, aby vládli.
Lenže vedomosti nie sú inteligencia a v tomto väzí náš problém. Vedomosti nie sú nič iné než jednoduché memorovanie, čo dokáže ktorýkoľvek starý počítač, no aj napriek tomu nedokáže sám vyriešiť žiadne problémy. Musíme nahradiť vládu študovaných vládou géniov. Žiadna z našich veľkých akademických inštitúcií nevychováva géniov; všetky produkujú len pekne uhladené a nablýskané múzeá informácií. Zdravý rozum a inteligencia nemajú nič spoločného s tým, či ste študovali, alebo nie.
Tí, ktorí nám dnes vládnu, nevedia vôbec predvídať, a preto nie sú schopní vládnuť. A prečo sú tí, čo nám vládnu, takí nekompetentní? Je to presne preto, že boli do svojich úradov zvolení demokraticky!
Demokracia – hlupák aj génius, každý hlas sa počíta
Zdá sa, že v súčasnosti nám nepomôže ani parlamentná demokracia, ani priama demokracia, ani žiadna iná… DEMOKRACIA. Dôvod je úplne prozaický a ľahko pochopiteľný na príklade:
Ľudská spoločnosť sa dá prirovnať k živému organizmu. Každý človek (člen spoločnosti) predstavuje jednu bunku. Ukážte mi živý organizmus, v ktorom rozhodujú všetky bunky. Taký neexistuje, neprežil by. Sú bunky ktoré zabezpečujú pohyb (svalové) povrchovú ochranu (kožné) dopravu živín (krvné) atď. Napokon sú tu špeciálne bunky ktoré to všetko riadia. Najschopnejšie bunky, presne na to určené. Mozgové bunky – neuróny.
Bunka na nohe nemá čo rozhodovať o tom, či má ruka vziať nejaký predmet alebo nie. Rozhodovať musí mozog, a keď bude tento predmet dobrý, bude mat z toho osoh aj bunka na nohe. Ona nemá čo hlasovať, pretože je určená na to, aby celok, ktorého súčasťou je aj mozog, mohol chodiť, preto nie je schopná posúdiť, či to, čo môže ruka vziať, je dobré alebo zlé. Hlasovanie je opodstatnené iba vtedy, keď existuje rovnosť poznatkov a intelektuálnej úrovne.
Absolútna demokracia neberie totiž inteligenciu voličov vôbec do úvahy, z čoho potom pramení, že hlas Einsteina je v takomto systéme volieb rovnako hodnotný ako hlas idiota, a keďže je omnoho viacej idiotov než Einsteinov, tak sme pod diktatúrou idiocie. Stačí sa len pozrieť navôkol a vidíme dôsledky tejto diktatúry.
Géniokracia – vláda géniov
Každý typ človeka mal už možnosť vládnuť ľudstvu, počnúc brutálnymi surovcami, pokračujúc bohatými chamtivcami, zlodejmi vedomostí, politikmi či vojakmi, ale všetci úboho zlyhali.
Tým jediným, ktorý ešte nikdy nedostal šancu ľudstvo viesť, a dokázať tak, čo je v jeho schopnostiach, je práve taký, ktorý jediný skutočne prispel k vývinu ľudstva, a je ním génius. Je čas dať géniom šancu, ktorá im patrí!
V každej generácii vyrastú niekoľkí vynálezcovia, ktorí sú vždy zneužití tými, ktorí sú pri moci, a takto sa ľudstvo neustále dostáva do skutočne hrozivého nebezpečenstva. A vždy potom títo zradení a zneužití vynálezcovia lamentujú, keď vidia, ako sa ich objavy zneužívajú na vraždenie nevinných ľudí. Toto už nemôže takto ďalej pokračovať!
Ak by Einstein vedel, ako jeho vynálezy budú zneužité, nikdy by ich nikomu neposkytol. Keď si to uvedomil, bolo príliš neskoro; organizované násilie zvané armáda už bola vo svojich opevnených lietadlách na ceste ku Hirošime… .Géniovia sa musia spojiť a musia získať ako jediní výhradnú kontrolu nad používaním svojich vynálezov. Musia sa postaviť na odpor voči politickému a militaristickému nátlaku, presadiť si nezávislosť, a snažiť sa o nenásilie.
Ľudstvo už dávno čaká na to, aby mohlo ťažiť z toho najhodnotnejšieho klenotu, čo má – z géniov.
Géniokracia, ktorá je selektívnou demokraciou, umožňuje vstup do politiky iba tým s vysokou inteligenciou, ale nedosadzuje práve tých, ktorí najviac študovali na nejakej významnej škole – čo je dnešná situácia. Géniov totiž môžete nájsť medzi robotníckou triedou alebo medzi sedliakmi rovnako ako medzi študovanými. Ide o to dať týmto prirodzeným géniom do rúk osud Zeme skôr než bude neskoro!
Nie je tou najprirodzenejšou vecou, keď si želáme, aby náš svet bol vedený ľuďmi s tou najvyššou inteligenciou?
Koperník bol odsúdený neschopnými ľuďmi tvoriacimi väčšinu a to preto, lebo iba on jediný bol na takej úrovni, aby to pochopil. A hoci cirkev hlásala, že Zem je stredom vesmíru, ukázalo sa, že to tak nie je, že Zem sa skutočne točí okolo Slnka, a že Koperník mal pravdu. Keď začalo jazdiť prvé auto a bolo by sa dalo hlasovať všetkým, aby sa zistilo, či povoliť, alebo zakázať autá, odpoveď ľudí, ktorí o aute nič nevedeli a posmievali sa z neho, by bola záporná a ešte stále by sme sa vozili na koňských povozoch.
„Ničoho na Zemi sa človek
nebojí viac než rozumu.
Bojí sa ho viac než svojho
úpadku či smrti.“
(Bertrand Russel)
Strašiak menom Inteligencia
Dnes je takmer v móde stavať sa k inteligencii ako k nejakej hanebnej chorobe. Čeliac strašným neprávostiam, ktoré lemovali život ľudí v minulosti – z ktorých niektoré ešte stále úplne nevymizli – sa ľudstvo právom snažilo vybudovať čoraz rovnostárskejšiu spoločnosť. Istotne, môžeme si gratulovať, že sme zaistili, že všetci ľudia sú si rovní, že majú rovnaké šance, a že sa majú možnosť plnohodnotne uspokojiť, avšak je príliš vysokou cenou, ak rovnosť robíme až tak absolútnou, že názoru génia dávame rovnakú váhu ako názoru človeka mentálne retardovaného. Takto sa to deje v systéme úplnej demokracie.
Navyše, géniokracia nie je diktatúrou jedného človeka, ale vládou celosvetového kolégia stoviek géniov, ktorí budú pochádzať z rôznych končín sveta. Každý deň máme úžitok z plodov predstavivosti géniov, z ich myšlienok a práce. Po celý deň používame predmety, ktoré sú výsledkom práce mozgu ľudí, ktorých inteligencia je vysoko nadpriemerná a všetky tieto predmety, ktoré robia náš život ľahším, sú tu len vďaka ľuďom, ktorí použijúc vlastnú inteligenciu našli nové riešenia na dané problémy.
Navyše, aj mentálne zaostalí ľudia majú možnosť tieto vynálezy bežne používať, a pritom nemusia vôbec rozumieť mechanizmom na akých fungujú, takže aj ich životy sa skvalitnia, čo aj sami pocítia. Takto je to úplne prirodzené. Géniokracia má za cieľ rozhodovať ako sa naloží s vynálezmi, a tieto rozhodovacie právomoci sa udelia vláde, čím nadaní budú v službách a na pomoc tým, ktorí nadaní nie sú. To je princíp Géniokracie.
Géniokracia – volebný systém
Testy inteligencie pre každého
Prvým krokom pri vytváraní géniokratického systému bude určiť medzi populáciou, ktorí ľudia budú mať právo voliť (určiť teda „elektorát“), a kto bude môcť byť volený. Tí prví budú ľudia s inteligenciou 10 percent nad priemernou inteligenciou, a medzi tých druhých zas budú patriť ľudia s intelektom o 50 percent vyšším ako je priemer.
Na začiatok si však musíme vytvoriť vhodné testy, ktorými určíme výšku inteligencie každého človeka, to znamená musíme sa obrátiť na špecialistov ako sú psychológovia, neurológovia či etnológovia atď., ktorí zdokonalia súčasné testy alebo niektorý zo súčasných typov testov vyberú, a vďaka tomuto sa nám podarí dosiahnuť tento prvý krok.
Tieto testy musia byť vytvorené tak, aby neposkytovali výhodu žiadnej spoločenskej vrstve a aby mal každý rovnaké šance. Či už je ten človek vzdelaný alebo nie, či je gramotný alebo nie je, či je inžinier alebo robotník, sedliak alebo akademik… . Nezabúdajme, že je dôležité určiť kmeňovú (pôvodnú, vrodenú) inteligenciu, a nie vzdelanie alebo kultúru. Inými slovami, je potrebné všimnúť si ten starý dobrý zdravý rozum, a nie to, či niekto venoval množstvo rokov získavaniu vedomostí.
Ide teda o zmeranie skutočnej inteligencie.
Kvôli tomu je dôležité, aby testy boli pochopiteľné a zrozumiteľné každému, aby používali informácie, ktoré pochopí človek každej kultúry, a pochádzajúci z každého prostredia. Takýmito testami budeme potom môcť merať inteligenciu každého človeka, a to nie ako IQ (inteligenčný kvocient), ale ako IP (inteligenčný potenciál). Rovnako nesmieme brať ohľad na vek ľudí, pretože nech majú hocikoľko rokov, nám ide len o ich inteligenciu. Fakt, že dnes umožňujeme voliť 18-ročnému idiotovi, a pritom vylúčime 16-ročného génia len preto, že (či už ona alebo on) je pod vekovou hranicou volebného práva, je dôkazom, že naša súčasná forma úplnej demokracie je absolútne nevhodná.
Koľko je inteligentných?
Keď sa nám raz podarí zmerať všetkým ľuďom ich inteligenciu, potom bude ľahké vypočítať priemer, a takto dať volebné právo len tým, ktorých inteligencia bude 10 percent nad priemerným skóre, a rovnako umožniť kandidovať do úradov len tým, ktorých intelekt je o 50 percent vyššie ako je priemer (teda géniom). Takto budú môcť ľudia s volebným právom (elektorát; 10% nad) voliť vládu spomedzi ľudí zo združenia voliteľných kandidátov (50% nad), a to tým najdemokratickejším spôsobom.
Aby sme si vedeli lepšie predstaviť o koľko ľudí pôjde, tak napríklad namiesto 4,4 milióna voličov na Slovensku, ak umožníme voliť len tým, ktorých intelekt je o 10 % vyššie než je priemer, sa volieb zúčastní len 27,5 % z nich, teda bude to 1 210 000 ľudí, a títo pôjdu voliť vládu z 22 000 kandidátov – géniov (len 0,5 % z nich). Nie je povzbudzujúce uvedomiť si, že na Slovensku máme 22 tisíc géniov? Ak by sme zobrali do úvahy aj géniov ktorí ešte nedosiahli zákonom stanovený vek 18 rokov, tak by ich bolo ešte viac…. Nenastal už konečne čas začať brať do úvahy ich názory? Ak sa prenesieme do planetárnych čísel, tak na Zemi je 1,3 miliardy voličov, a 23 miliónov géniov – voliteľných do úradov. Na Zemi žije 23 miliónov géniov, ktorí môžu zachrániť 7 miliárd ľudských životov, no samozrejme len ak im umožníme, aby mohli o veciach rozhodovať výlučne oni.
Každých sedem rokov
Tieto testy si celá populácia musí zopakovať každých sedem rokov tak, aby sa mohol vziať do úvahy aj vývoj jednotlivca. Niektorí géniovia zostávajú žiaľ zablokovaní osobnými problémami, a prejavia sa až keď raz prekonajú svoje psychologické zábrany. Pri každom novom cykle testovania
sa inteligenčný priemer bude istotne meniť, a je pravdepodobné, že sa bude stále zvyšovať, keďže sa neustále zlepšuje životný štandard tým, že prichádzajú stále nové a nové vedecké objavy, ktoré oslobodzujú ľudstvo, vďaka čomu sa ľudia stále viac a viac môžu venovať rozvoju svojej osobnosti. Takto, ľudia dnes ohodnotení ako géniovia môžu zajtra byť iba voličmi, ak sa latka priemeru zvýši a dobehne ich. Tínedžeri sa môžu nechať otestovať hneď ako dostatočne dozrejú a odvtedy potom normálne každých sedem rokov spolu s ostatnými. Niektorí ľudia, ktorých inteligenčná úroveň nebola dostačujúca na to, aby sa mohli stať voličmi, keď mali povedzme 18, budú mať možno dostačujúcu úroveň o sedem rokov neskôr, keď vyriešia svoje osobné problémy, či prekonajú psychologické prekážky. Podobne aj ľudia, ktorí vo veku napríklad 74 rokov patrili medzi voličov, môžu svoje právo stratiť, ak o sedem rokov neskôr – vo veku 81 rokov – ich intelektové schopnosti upadnú z dôvodu starnutia.
Nie je absurdné pozerať sa na ten obrovský počet súčasných voličov, ktorí sú tak senilní, že ich musia iní odviesť do volebných miestností? Toto je ďalší príklad toho, ako veľmi nevhodná je súčasná forma úplnej demokracie. To isté sa týka voliteľných, pokiaľ sa niekomu znížila intelektová úroveň pod požadovaných 50 percent nad priemerom, možno kvôli senilite alebo nejakej nehode, tak taký človek stratí svoje právo byť voleným.
Absolútna demokracia – mediokracia
To, čo dnes voláme demokraciou je vlastne mediokracia (z latinského „mediocris“, čo znamená „priemerný“), pretože väčšina, ktorá rozhoduje, pozostáva z ľudí s priemernou inteligenciou. Ak sa pozriete na Gaussovu krivku určenú vyspelými testami, názorňujúcu výšku inteligencie medzi populáciou, máte možnosť si uvedomiť, že mimoriadne nadaným ľuďom (géniom), ktorí patria medzi horných okolo 0,5 percenta ľudí, sa hlasy „škrtajú“ hlasmi tých, ktorí sú mentálne retardovaní, ktorých je tiež asi 0,5 percenta! Nadpriemerne nadaným ľuďom, ktorí tvoria asi 2 percenta populácie, sa takisto hlasy „zrušia“ hlasmi ľudí, ktorí sú slabomyseľní! Tí, ktorých inteligencia je desať až tridsať percent nad priemerným inteligenčným skóre (asi 25 percent) títo majú hlasy „anulované“ zase tými, ktorých IQ je o desať až tridsať percent pod priemerným intelektovým skóre, keďže je ich taktiež 25 percent! To znamená, že nám zostáva 45 percent ľudí, ktorí sú vlastne inteligenčným priemerom, a títo ľudia nám potom rozhodnú vo voľbách. Týmto sa naša demokracia vlastne stáva vládou priemeru, teda mediokraciou.
Švajčiarsko je pre demokratické režimy veľkým vzorom, a vďaka referendu skutočným mediokratickým štátom. Všetci sledujeme ako dobre im to funguje, a predstavte si, že by mohli rozhodovať len inteligentní. Bolo by to niečo úžasné.
Jedine géniokracia umožní ľuďom plnohodnotne dosiahnuť Zlatý Vek. Absolútna demokracia nie je dobrá. Telo v ktorom rozkazujú všetky bunky nemôže prežiť. Rozhodnutia týkajúce sa ľudstva majú mat možnosť robiť len najinteligentnejší ľudia. Z toho dôvodu odmietajte voliť, ak kandidátmi vo voľbách nebudú ľudia zastávajúci géniokraciu a humanizmus. Vládnuť znamená predvídať a nie sledovať reakcie stádovitých lúdi, z ktorých len malá časť je dostatočné prebudená na to, aby mohla viest ľudstvo, keďže existuje len veľmi málo osvietených ľudí. Ak máme zakladať rozhodnutia na výsledkoch všeobecného hlasovania, alebo prieskumu verejnej mienky, potom tieto budú rozhodnutiami väčšiny, teda tých, ktorí nie sú osvietení, a reagujú tak, aby dosiahli okamžité uspokojenie, alebo sa jedná o inštinktívne reakcie nevedome uložené v mysliach a podmienené tmárstvom.
Géniokracia je jedine správna, pretože predstavuje selektívnu, výberovú demokraciu.
Tento problém nespočíva v ľuďoch, ale v spôsobe výberu našich politikov, ktorého systém je nesprávny. Neobmedzená demokracia musí byt nahradená selektívnou demokraciou – géniokraciou, ktorá dáva moc do rúk inteligentným ľuďom. To nie je prehnaná požiadavka.
Rovnosť za každú cenu?
Rovnaké príležitosti pre každého človeka sú dôležité, pokiaľ sa jedná o naplnenie jednotlivca, ale kvalita názoru človeka, ktorý je geniálny, nie je rovnaká, ako názory mentálne zaostalého, a preto keď sa jedná o nejaké dôležité rozhodnutia, nemôžeme tieto dva kvalitatívne odlišné typy názorov hodnotiť ako rovnoprávne.
Ľudia musia mať rovnaké práva už od narodenia. Samozrejme, ale už sa rodíme s inými schopnosťami. Teda keďže takáto nerovnosť v schopnostiach existuje už od narodenia, prečo sa tu snažiť o dosiahnutie úplnej rovnosti? Prostredie hrá síce veľmi dôležitú úlohu pokiaľ sa jedná o naplnenie a vývoj jednotlivca, avšak ak dáme dvom ľuďom rôznej inteligencie rovnakú výchovu a vzdelanie, génius zostane géniom, a niekto, kto sa narodil mentálne podpriemerný, takým tiež aj zostane.
Kto priviedol planétu na pokraj katastrofy?
Častokrát je imidž géniov schválne poškodzovaný nastrkávaním predstáv o šialenom géniovi, ktorý chce ovládnuť svet a zničiť planétu, v snahách diskreditovať inteligenciu v očiach populácie. Na základe tohto si potom nikto nevšimne, že presne toto robia súčasné vlády – chcú dominovať svetu, a hromadia zbrane schopné zničiť všetok život na planéte, a dôvod prečo sa vlády takto chovajú je práve ten, že v nich nie sú géniovia.
Ako môže človek reálne očakávať od ľudí, ktorí nie sú schopní si ani len predstaviť, ako bude vyzerať svet zajtrajška, že budú robiť dobré rozhodnutia pripravujúc nám budúcnosť?
Vládnuť znamená predvídať; a preto musíme do vládnych pozícií dosadzovať ľudí, ktorí predvídať dokážu, a tiež ktorí vedia predpokladať dôsledky svojich činov, a uskutočnia niekedy aj nejaké bezpečnostné opatrenia, aj napriek tomu, že väčšina populácie nebude plne chápať, prečo sa to tak robí.
Kto jediný pozitívne poznačil či ovplyvnil históriu ľudstva? Géniovia. Všetci sme počuli o vynálezcoch menom Pierre Curie, Marie Curie, či o Albertovi Einsteinovi, ale nik si nepamätá všetky tie stupídne vlády, ktorých rozhodnutia a chyby museli títo géniovia trpieť. A je predsa jasné, kto z týchto dvoch konal tak, že tvoril pre ľudstvo lepšie životné podmienky – géniovia či vlády. Politici len sľubujú s cieľom prinášať výhody len sebe samým, pričom géniovia sa snažia svojou prácou zlepšiť život všetkým ľuďom. Kto si teda zaslúži vládnuť?
Zjednotenie ľudstva
Existuje len jediný skutočne realistický model, pod ktorým si vieme predstaviť fungovanie ľudstva v budúcnosti, a je ním ten, keď sa celé ľudstvo zjednotí.
Celú minulosť až do dnešných dôb boli ľudia obmedzení na život v kmeňoch, v dedinách, v provinciách, a v štátoch. Avšak keď teraz čelíme znečisteniu životného prostredia, či horúčkovitému zbrojeniu, tak inteligentní ľudia rýchlo pochopia, že jedinou možnosťou ako vyriešiť tieto problémy a dostať sa z toho, je vytvoriť Svetovú vládu.
Hneď od začiatku bol tento nápad politikmi kritizovaný ako utopický, keďže sa vedelo, že mocnári by stratili svoje posty, ak by sa to v praxi aj zrealizovalo. To isté sa týka vojakov, ktorí sa obávali, že budú nezamestnaní, a že takto stratia zdroj svojich tučných príjmov, na ktoré sú zvyknutí. Uvedomili si, že ak sa zrušia hranice, nebude potrebná žiadna armáda, ktorá by ich mala strážiť.
Ak nejakí ľudia označujú v skutočnosti realizovateľné nápady a projekty géniov ako utopistické, tak sa vždy jedná len o priemerných ľudí. Priemerní ľudia totiž nedokážu myslieť a vidieť dopredu tak zreteľne ako géniovia. V skutočnosti neexistuje nijaká utópia, ani žiadna utopistická myšlienka, existujú len ľudia, ktorí nie sú schopní si predstaviť akým spôsobom je možné zrealizovať tú ktorú ideu alebo ten ktorý projekt.
Svetová Geniokratická vláda
Vo Svetovej Géniokratickej vláde by mali byť ľudia veľmi vysokej inteligencie, avšak je dôležité, aby ich inteligencia bola praktická, metodická, aby boli schopní riešiť problémy, a aby vedeli vyhľadávať súvislosti. Avšak, existuje jeden typ génia, ktorého tieto testy môžno nebudú schopné detekovať, hoci títo ľudia predstavujú nesmierny prínos pre pokrok ľudstva, a sú to výnimočne tvoriví ľudia. Preto sa musí vytvoriť taký systém, aby aj takíto tvoriví géniovia mohli mať istý podiel na riadení sveta.
Ich tvorivosť sa môže prejaviť v akejkoľvek oblasti, či už je to umenie, veda alebo filozofia… atď., a podľa ich prác, objavov či výtvorov, budú títo ľudia navrhnutí regionálnou géniokratickou vládou, a z nich svetové kolégium géniov vyberie niekoľkých, a utvorí sa tak Rada Tvorivých. Táto Rada nebude mať rozhodovacie právomoci, ale bude môcť navrhovať riešeniaproblémov, alebo predkladať návrhy projektov, ktoré by mohli veľmi napomôcť zdokonaľovaniu ľudstva.
Ich riešenia a projekty budú predkladané kolégiu géniov, ktoré potom demokraticky rozhodne, ktoré projekty uviesť do praxe, prípadne ktoré riešenie použiť.
Takže Svetová Géniokratická Vláda bude zoskupovať géniov pochádzajúcich zo všetkých regiónov sveta. Hranice týchto regiónov však musia byť vymedzené demokratickým spôsobom. Väčšina dnešných hraníc je načrtnutých len následkom dávnych vražedných vojenských útokov „boháčov -vlastníkov“, ktorí si jednoducho chceli iba utŕžiť viac bohatstva. Datujú sa až do čias kolonizácie. Baskovia, ktorí dnes žijú v oblasti hranice medzi Španielskom a Francúzskom, môžu chcieť vytvoriť svoj vlastný štát. Je to ich vec, a je len na nich, aby sa rozhodli, či chcú byť súčasťou iného štátu, alebo existovať úplne samostatne. A toto, čo sa týka Baskov, sa týka aj mnohých iných národov po celom svete, ktoré žijú v nejakej oblasti, avšak túžia mať svoju vlastnú nezávislú štruktúru, a popritom chcú zostať aj súčasťou ľudstva ako celku. Je na obyvateľoch každej takejto oblasti, aby sa sami demokraticky rozhodli, v akej štruktúre chcú existovať.
Na začiatku musia obyvatelia každej takejto komunity demokraticky vo voľbách rozhodnúť, ktorého regiónu si želajú byť súčasťou, s cieľom aby každý región bol ohraničený tak, aby nevznikali žiadne nacionalistické tendencie. Okrem toho, takéto voľby sa môžu aj znovu zopakovať, ak si to teda obyvatelia budú žiadať, totiž niektoré komunity na okraji daného regiónu môžu zmeniť svoje rozhodnutie, keďže dochádza k migrácii populácie.
Keď budú potom tieto regióny na základne volebného rozhodnutia obyvateľov jednotlivých komunít náležite geograficky vymedzené, každý región by mohol byť rozdelený do dvanástich sektorov s rovnakým počtom obyvateľov. Každý sektor si potom zvolí zo svojho združenia géniov jedného reprezentanta, čím vznikne Regionálna Géniokratická vláda zložená z dvanástich zvolených géniov.
Táto regionálna vláda si zvolí svojho prezidenta, ktorý ju bude reprezentovať vo Svetovej Géniokratickej Vláde.
Táto Regionálna Géniokratická vláda taktiež zvolí Radu Dvanástich Kreatívnych, a to spomedzi tvorivých ľudí žijúcich v danom regióne, a jej funkciou bude predkladať vláde rôzne kreatívne projekty týkajúce sa regiónu, aby o nich vláda mohla potom rozhodovať.
Svetová Géniokratická vláda bude takto zložená z géniov reprezentujúcich všetky regióny Zeme, ktoré boli predtým náležite demokraticky ohraničené či vymedzené.
Vo Svetovej Géniokratickej vláde bude mať hlas reprezentanta určitého regiónu hodnotu vypočítanú v priamej úmere k počtu obyvateľov v ním reprezentovanom regióne. Takže napríklad génius pochádzajúci z regiónu s počtom jeden milión obyvateľov bude mať pri voľbe koeficient 1, zatiaľ čo génius reprezentujúci región s 50 miliónmi bude mať koeficient 50…. .
Preto bude hlasovanie v rámci Svetovej Géniokratickej vlády skutočne demokratické, a nie tak, ako je tomu v dnešnej OSN. Ako môže mať hlas reprezentanta takéto malého štátiku ako je Katar, s počtom 1,6 milióna obyvateľov, rovnakú váhu ako hlas reprezentanta USA, kde žije vyše 310 miliónov obyvateľov? A vidíte, predsa je tomu tak v súčasnej OSN.
Takže ak sa demokraticky rozčleníme na sedemsto regiónov – to je počet, ktorý sa mi zdá byť minimum v našom svete – potom Svetová Géniokratická vláda obsiahne 700 géniov všetkých rás, kultúr a náboženstiev.
Toto je celkom iný model než ten o šialenom géniovi, čo chce vyhodiť planétu do vzduchu…. .
Spracované podľa knihy Génokracia
(Rael, La géniocratie, L’Edition du message 1977)
Ďalšie podrobnosti vo voľne dostupnom slovenskom preklade knihy TU.